Svojpomoc a závislosti

Jednou z možných foriem psychických reakcií na stresové podmienky je toxikomanická reakcia. Ide o takzvanú svojpomocnú terapiu, kedy sa jednotlivec rozhodne riešiť svoje problémy a trápenia pitím alkoholu.

  Zámerne sa nevenujem iným psychoaktívnym látkam - sedatívam, stimulanciám, halucinogénom a opiátom, keďže alkohol ako sedatívum, je droga najčastejšie využívaná a najprístupnejšia. Jej zákernosť je o to vyššia, že je spoločnosťou tolerovaná. Hoci mnohí veria, že práve alkohol ich dokáže povzbudiť, opak je pravdou. Alkohol pôsobí celkom opačne, a to depresívne.

  Pitie alkoholu síce prechodne zmierňuje subjektívne prejavy a pocity v nepriaznivých situáciách, no súčasne zhoršuje sociálnu adaptáciu a znižuje odolnosť voči stresu. To znamená, že jednotlivec sa momentálne po požití alkoholu cíti výrazne lepšie. Čo je ale podstatné, po odoznení účinku alkoholu sa dostáva do horšej situácie. Neuvedomuje si pritom, že za to môže poďakovať alkoholu.

   A práve tu vzniká začarovaný kruh. Bludisko z ktorého niet cesty von. Čím viac alkoholu si dopraje, cíti sa tým horšie. A tak stále dokola a v horšom skóre pre človeka. Depresívne stavy ruka v ruke so závislosťou sú výsledkom svojpomoci, ktorá mala byť na začiatku východiskom. Známa je aj spojitosť so samovražednými sklonmi alkoholikov v ťažkých depresívnych chvíľach.

  Jediným víťazom od samého začiatku je alkohol samotný. Porazených je spravidla viac, ako len samotný konzument. Myslím teraz na jeho blízkych a jeho rodinu...